Popol pre Popolavec

Čo nás čaká?
Po roku a pol sa vrátime na miesto, kde sme sa spolu stretli na CITO evente Starček na Vršatci. Lokalita ostáva, ale činnosť sa nám zmení. Čaká nás opäť čistenie lúky od drobných kríkov a náletov, ktoré budeme dávať na kopy a tentokrát sa budú priebežne regulovane spaľovať. Samozrejme so všetkými potrebnými povoleniami, ktoré nájdete v mojich rukách na mieste eventu.

Čím je miesto zaujímavé?
Predovšetkým výskytom vzácneho endemického druhu Popolavec dlholistý moravský, ktorý rastie len na obmedzenom území na Morave, Slovensku a na pár lokalitách v Maďarsku. Mne sa viac páči české meno starček dlouholistý moravský, ale keď nás čaká spaľovanie pripravených kôp pre uvoľnenie miesta na zakvitnutú lúku. Tentokrát sa teda budeme držať slovenského názvu Popolavec nech to máme pekne tématické.

POPOLAVEC DLHOLISTÝ MORAVSKÝ
Rozšírenie: Západokarpatský endemit s malým areálom. Vyskytuje sa v Bielych Karpatoch v ČR aj SR, kde je známych niekoľko historických aj recentných lokalít v okolí obcí Nedašov, Bylnice, Brumov, Sidonie, Sv. Štepán a Vršatecké Podhradie. Ďalej v Strážovských vrchoch (Čavoj a Omšenie), na vrchu Stráž vo Vtáčniku neďaleko obce Veľké Pole a v Tribči pri Radobici. Lokality v okolí hradu Gýmeš pri Jelenci (tiež Tribeč) a pri obci Obyce v Pohronskom Inovci sú v súčasnosnosti nepotvrdené a je možné, že zanikli.

Ekológia: Rastie prevažne v ekotonových spoločenstvách na okrajoch lesov, krovinami zarastajúcich stráňach, prípadne na suchších až mezofilných lúkach (spoločenstvá z okruhu zväzov Bromion erecti, Arrhenatherion) v kolínnom až submontánnom stupni.

Opis: Viacročná až trváca bylina vysoká do 70 cm. Podzemok krátky, šikmý, byľ priama, jednoduchá, ryhovaná.
Prízemné listy v ružici, dlho stopkaté, za kvetu často odumreté. Čepeľ vajcovitá až vajcovito kopijovitá, na okraji hrubo zubatá až takmer celistovokrajová, viac než 3-krát dlhšia než široká, na báze klinovitá, stopka rôzne dlhá, krídlovitá. Stredné až horné stonkové listy sediace až polobjímavé. Úbory sú usporiadané v počte 3–12 v zdanlivom okolíku, v priemere 3–4 cm veľké, zlatožlté. Stopky úborov sú 2–7 cm dlhé, 2–3-krát dlhšie než zákrov. Plodom sú nažky.

Zámeny: Podobný druh, ktorý sa vyskytuje v Karpatoch, je Tephroseris crispa. Líši sa stopkami väčšiny úborov 3–5-krát dlhšími než zákrov a bázou čepele prízemných listov, ktorá je srdcovito zúžená až uťatá, 2–2,5(–3)-krát dlhšia než široká. Nominátny poddruh Tephroseris longifolia subsp. longifolia sa v Česku ani na Slovensku nevyskytuje. Ohrozenie a ochrana: V červenom zozname ČR je zaradený do kategórie kriticky ohrozených (C1t), chránený je celý druh Tephroseris longifolia (§1), na Slovensku patrí medzi ohrozené (EN), je tiež chránený zákonom (§). Je zaradený aj medzi druhy európskeho významu (NATURA 2000).

KEDY
Stretneme sa v sobotu, 25. marca 2023 od 10:09 do 16:31 potrvá oficiálna časť eventu s tým, že sa práce môžu pretiahnuť aj do večerných hodín. Podľa toho ako budeme stíhať, koľkí budeme a hlavne ako nám to bude dohárať, aby sme lokalitu zanechali v bezpečnom stave. Samozrejme posledné slovo má počasie.
Príď kedy môžeš, každá pomoc sa počíta.

KDE
N 49° 04.330 E 018° 08.740

Platné povolenia na vykonávané práce správou CHKO Biele Karpaty – Štátna ochrana prírody (možno budu aj osobne prítomní), ochranárskeho združenia a hasičov budú u ownera.

Ďakujeme za pomoc.

Simon Cooper & OZ Permoníci
v spolupráci s Katkou Devanovou z BROZ.